Nórsko: Stavanger a jeho okolie

Keď som vystúpila z  lietadla, ovalila ma horúčava, skoro ako keď vystúpite v  lete z  klimatizovaného auta. Bolo 8 hodín večer a  slnko ešte stále vysoko na oblohe vôbec nevyzeralo, že by sa chystalo zapadnúť. Všetci okolo mňa mali slnečné okuliare, kraťase alebo žabky, len  mne sa nohy potili v  poctivých turistických topánkach. Vitajte v  Nórsku.

 

Stavanger je tretie najväčšie mesto v  Nórsku a leží na juhozápade krajiny obklopené najkrajšími nórskymi fjordami. Mesto zažilo rapídny boom na konci 20. storočia vďaka ťažbe ropy v  regióne a  je známe ako „Oil Capital of Norway“.

My sme však prišli z  úplne iného dôvodu. V  centre Stavangeru stojí najstaršia nórska katedrála a  úzske uličky starého mesta lemujú drevené domčeky z  18. a  19.storočia, ktoré sú chránené ako súčasť kultúrneho dedičstva. Iba polhodinka plavby vás delí od vstupu do Lysefjordu. 42 kilometrov dlhý fjord je jeden z  najkrajších v  krajine. Na jeho strmom boku sa čnie Preikestolen (v preklade kazateľnica). Kamenný útes 604 metrov nad hladinou mora, na ktorého vrchu je plošina asi 25 x 25 metrov, je jedným z  najnavštevovanejších a najfotografovanejších prírodných turistických atrakcii v Nórsku. Výstup trvá približne 2 hodiny, nie je náročný a  ak si chcete užiť krásny výhľad aspoň trochu osamote, odporúčam vybrať sa buď skoro ráno alebo až večer. Svetla je v lete dosť takmer celú noc, takže sa nemusíte báť, že vás zastihne tma.  

Je Jún, počasie nasvedčuje tomu, že leto bude tento rok teplé a dlhé. No akonáhle sa vzdialite od mora, nájdete krajinu ako vystrihnutú zo zimnej rozprávky. Zima stále vládne vysoko nad morskou hladinou, ukrytá medzi kopcami. Horské cesty okolo mestečka Suleskard sú otvorené iba od Mája do Októbra, aj to ich musia na jar vyfrézovať, aby sa dalo prejsť. Je to územie snehu, zamrznutých jazier, vodopádov a zrejme aj trolov. Inak si neviem vysvetliť tisícky malých, veľkých aj obrovských kamenných "snehuliačikov", ktoré pokrývali kilometre popri ceste. Vzduch je čistý a svieži, našťastie je takmer bezvetrie, lebo teplota klesla oproti rozpálenému fjordu o 10 stupňov. Dopravná značka vás upozorní, že vstupujete na územie sobov, ale podľa domácich by ste museli mať veľmi veľké štastie, aby ste nejakého stretli.

Mne sa veľmi páčil turisticky nie až taký známy a o to krajší, deviaty najvyšší vodopád v krajine, Månafossen. Z parkoviska sme šlapali iba 20 minút, miestami sme sa pridržiavali reťazí, až sme sa ocitli priamo nad ním. Krásny výhľad a hlavne nikde nikto. Prvýkrát za 5 rokov čo navštevujem Nórsko som potrebovala cash - 20 korún, ktoré vložíte do obálky a hodíte do malej schránky na parkovisku ako parkovací poplatok a príspevok na opravu a udržiavanie chodníčka a miestnej komunikácie. Nikomu to nehovorte, ale nemali sme ani korunu. Hotovosť v tejto krajine proste nepotrebujete. Kartou zaplatíte všade... na trhu s rybami, na palube trajektu aj v automate na kávu. Teda okrem opusteného parkoviska pod vodopádom. Musím sa sem raz vrátiť a dlh vyrovnať :)

Ak si budete plánovať turistiku v tejto časti Nórska, určite nevynechajte výstup na Kjerag. Túra je náročnejšia, tam aj späť cca. 6 hodín s adrenalínovým odpočinkom na Kjeragbolten - okrúhly kus skaly akoby zaseknutý visí medzi strmými stenami fjordu. My sme tento výstup nestihli, bolo ešte pomerne dosť veľa snehu a málo času. Nevadí, to je už druhý dôvod raz sa do týchto končín vrátiť.