Islandom na bicygľu

Island, tak tajomný a krásny, pri tom ešte stále nepoznaný. Krajina ohňa a ľadu, ktorá nám poslednú dobu tak vŕta našimi hlavami. Nezostávame chladnými dlho a už kujeme plány pre splnenie ďalšieho z našich spoločných uletených snov. Vychutnať si Island plnými dúškami a prejsť ho na bicykli priamo cez najodľahlejší stred.

Podmienky nás nezastavia

Kupujeme letenky na máj a s malou dušičkou dúfame, že to v rámci počasia bude ok. Podmienky sú v tomto období naozaj nehostinné, od snehových búrok po silný vietor a nízke teploty. To zisťujeme časom, ale už niet cesty späť!

Nezostáva nič iné, len sa na túto výzvu poriadne pripraviť . Zimná výbava, nepremokavé tašky a veci, vlastná strava, kuchyňa, skrátka rozhodli sme sa poviesť si všetko potrebné. V konečnom dôsledku sme nabrali poriadny objem a váhu 60 kg mimo našich tátošov. Expedičná cykloturistika ako sa patrí.

Príchod

A už je to tu! Balíme bicykle do lietadla potravinovou fóliou, skladáme batožinu do transportných vakov, a už letíme smer Keflavík. Nechápavé pohľady spolucestujúcich , letušky krútiace hlavou a ich zamrznuté úsmevy pri pohľade na cyklistické prilby. „Iceland is very cold and windy “, zazneli ich varovné slová. Vystupujeme z lietadla a zisťujeme to aj na vlastnej koži. Island nás víta silným vetrom a teplotou okolo 4 °C. Prvé čo nás napadá je ako prežijeme 3 týždne v tejto kose.

Sadáme na naložené bicykle, zvykáme si na ich váhu, no sila vetra nám už v prvých metroch ukazuje svoju silu, keď nám fučí priamo do tváre. Voľba je jasná, mením smer a pôvodný plán. Ideme smerom na juh, tam nám to bude fúkať krásne do chrbta. Cestou cez tzv. diabolskú lávu, členitú a ťažko zdolateľnú pre jej krehký a pórový povrch, mierime do Peninsuly.

Je tu nádherne, ale kde si postavíme stan? Našťastie nás bočná cestička navádza na azda jediné rovné miesto v závetrí, kde trávime našu prvú noc.

Extrémne podmienky

Ráno bolo o čosi zaujímavejšie. Ohnutá tyčka na stane, padnuté bicykle, chlad a silný vietor. Začíname si uvedomovať aký sme voči prírodným živlom maličkí. Protivietor stupňuje na intenzite a dosahuje až 72 km/hod. Kto by to bol povedal, že bicykle musíme tlačiť aj dole kopcom. Aby toho ešte nebolo málo v diaľke pozorujeme prichádzajúcu snehovú búrku. Tu sa naozaj nemáte kde ukryť, je to oblasť bez ľudí a života. Všade sama láva. Začíname byť už zúfali, keď sa tu zrazu, za lávovým horizontom objavuje historický domček po slávnej spisovateľke . Hurá, poďme tam! Bez vody, no v bezpečí terasy, na ktorej rozkladáme stan. Snáď ráno vodu zoženieme, a bude lepšie počasie.

A tak to pokračujú celé tri týždne. Počasie si môžeme hádzať mincou v intervale každú pol hodinu. Prechádzame neskutočne nádhernou neživou prírodou, ktorú si panoramaticky vychutnávame so sediel našich bicyklov. Je to úžasné, cítime sa ako na inej planéte. Po dlhých km sa občas vynorí farma alebo malá dedinka, kde dopĺňame zásoby a ohrievame svoje vyfúkané a premrznuté telá v teplých geotermálnych hotspotoch. Spíme na divoko v lone krásnej islandskej krajiny a varíme z vlastných zásob. Energia je potrebná, tak nám chutí.

O psychike a presvedčení

V komforte auta si ľudia Island vychutnávajú, no určite nezažijú jeho pravú tvár. Na bicykli to tu skutočne nie je brnkačka, preto ho ľuďom bez trpezlivosti a skúseností veľmi neodporúčame. V takýchto podmienkach, bez vonkajšej podpory je to hlavne o psychike a presvedčení. Zasvätení určite vedia o čom je reč. Veď nie na darmo sa vraví, že aj samotná cesta je cieľ.

Náš pôvodný plán sme síce úplne nenaplnili, ale nič to nemení na skutočnosti, že sme si to poriadne užili. Zážitok na nezaplatenie! Prešli sme cca 1000 km sopečnou krajinou od nádherných kontinentálnych ľadovcov, sopiek, gejzírov, fumarolov až po živelné vodopády. Teploty od -10/+10°C nie sú ideálne, ale aj na to sa dá zvyknúť.

Island je síce drsný, no tam kde končí komfort, začína skutočný život!