Tankoví veteráni ukrytí v Smržovke

Úspešne uviedol do pomykova aj mňa. Vôbec som si neuvedomil, že už dorástla generácia mladých ľudí, ktorí neboli občanmi Československej socialistickej republiky, ani Česko – Slovenskej federatívnej republiky. Generácia mladých ľudí, ktorým slovenčina už môže znieť ako nám poľština. Tak som spomalil a s dobre mienenou, jasnou artikuláciou som sa opýtal znova. O chvíľočku sme si už rozumeli úplne dobre. Toto malé intermezzo našťastie neovplyvnilo veľmi dobrý dojem z návštevy súkromného múzea  v mestečku Smržovka v okrese Jablonec nad Nisou.

 

Múzeum obrnenej techniky založil v rokuj 1999 a dodnes vedie Ing. Jaroslav Janoušek spolu s pánom Milanom Klofátom.  Jeho pôvodným sídlom bol Beroun, odkiaľ sa presťahovalo do dnešných priestorov v Smržovke neďaleko Jablonca. V jednoduchých priestoroch je vystavených asi 30 exponátov rôznej bojovej techniky od tankov, cez obrnené transportéry, delá až po prieskumné vozidlá. Exponáty tu nie len vystavujú, ale aj opravujú a pripravujú pre expozície iných múzeí. Môže sa vám teda poľahky stať, že budete tým šťastným, ktorý uvidí nejaký zrekonštruovaný kúsok tesne pred odvozom do iného múzea.  Hoci prevádzkovateľ múzea uvádza, že je otvorené každú sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod., v letnej sezóne tu obyčajne nájdete každý deň niekoho, kto vám dovolí si múzeum pozrieť.

Sem tam sa objavuje informácia, že v Smržovke je expozícia britských tankov. Vzhľadom k „obsadenosti“ československých vojenských múzeí zväčša sovietskou technikou, môžeme povedať, že to tak je. Vojenskí stratégovia Veľkej Británie na začiatku 30. rokov 20. storočia prišli s myšlienkou nahradiť univerzálne stredné tanky novým typom pechotných a tzv. krížnikových tankov.  Slovo cruiser – krížnik v tomto prípade znamenalo, že ide o poloťažkú váhu tanku, teda hmotnosť vozidla pohybujúcu sa niekde okolo 20 – 30 ton. Významným medzníkom v ich vývoji bolo zavedenie odpruženia kolies vyvinuté Američanom J. Walterom Christiem v roku 1937. Krížnikové tanky sa zmenili na veľmi rýchle a neuveriteľne pohyblivé bojové vozidlá. Žiaľ s veľmi slabou výzbrojou a nedostatočným pancierovaním. Vojnové roky 1940 – 1942 najmä v oblasti severnej Afriky ukázali, že koncepcia rýchleho, slabo pancierovaného tanku určeného na bleskový prielom pozícií nepriateľa, je chybná.  Obrovské materiálne straty, ale aj straty na životoch bojujúcich mužov, boli cenou za tento omyl. Zaujímavé je, že práve v púšti, kde nie sú prirodzené úkryty, tankové jednotky využili na svoju ochranu podobnú stratégiu ako husitské vojská. Keď sa utáborili na noc, vytvorili uzatvorený kruh z tankov, ktorý chránil v svojom strede ostatnú bojovú techniku. V Smržovke majú v opatere niekoľko typov tankov tohto druhu. Najstaršími sú Cromwell E a D. V roku 1943 sa tieto tanky dočkali výzbroje vďaka, ktorej sa stali konkurencie schopnými pre svojich nemeckých protivníkov.  Pomerne rýchlo ich začali nahradzovať americký tank M4 Sherman, ktoré tiež neoslňovali výkonom. Jeho výhoda spočívala najmä v možnosti obrovskej produkcie. Napriek tomu sa krížnikové tanky objavili aj na európskom bojisku. 7. obrnená divízia britskej armády sa so svojimi Cromwell Mk VIII vylodila v auguste 1944 v Normandii. Ďalším modelom, ktorí zasiahol do bojov 2. svetovej vojny je Comet A34. Pomerne rýchlo ich nahradili Centuriony. Ich súputníkom boli modely Charioteer, ktorých predchodcom bol rovnako Cromwell. Na jednom mieste tu môžete vidieť spomenutý Cromwell, Comet, Charioteer, Centurion ako deda, otca, vnuka, pravnuka. Pohľad je veľmi zaujímavý.  Tanky sa zdanlivo na seba podobajú ako vajce a lopta. Pre britské tanky je charakteristická hranatosť spojená najmä v rannom období so stopami hrubého nitovania. Ako keby sa Briti nevedeli vzdať nostalgie designu priemyselnej revolúcie 19. storočia.  Súčasne to ich tankom prepožičiavalo zvláštny nádych elegancie. Počas návštevy múzea si nechajte porozprávať príbeh ako sa najmä k starším modelom tankov múzeum dostalo. Ich podvozky slúžili v uhoľných baniach v Ostrave ako nosiče bagrov. Spoznať v takejto podobe tank, to chce už naozaj oko odborníka.

Bojovú techniku spojencov z 2. svetovej vojny tu zastupuje  aj samohybný kanón M36 Jackson. Výkonný a nedokonalý, tak ho charakterizuje odborná literatúra. Vyrobené vozidlá Američania po skončení vojny doslova rozdali svojim spojencom. Posledného bojového nasadenia sa dočkali koncom 90. rokov 20. storočia v  úvodných bojoch na území bývalej Juhoslávie. Srbské aj Bosnianske sily ich mali stále zaradené v aktívnej službe. K americkej klasike, ktorú poznajú aj tí, ktorým vojenská technika veľa nehovorí  patria Half-Track-y M14 a M16. Polopásové vozidlá, ktoré začali vznikať v roku 1931. V rokoch 1940 až 1944 sa vyrobilo 41 000 kusov rôznych modelov týchto vozidiel. Napriek tomu, že po skončení 2. svetovej vojny sa pomerne rýchlo vytratili z výzbroje spojeneckých armád, „zasiahli“ ešte do bojov v Kórei a na Blízkom Východe v jednotkách Izraelskej armády.

Tých tu samozrejme tiež nájdete.  Tak trochu so slovenskou stopou. Údajne T-34, ktorý parkuje v múzeu, bol kúpený v Bratislave. Od chlapíka, ktorý parkoval pár týchto legendárnych tankov pod Prístavným mostom. Tú informáciu môžem potvrdiť , pomerne často prechádzame na bicykloch po moste a ešte v roku 2014 bolo v časti Zimného prístavu pod mostom vidieť vežu T 34 a zakrytý jeden z týchto strojov. Ďalšou stopou je VT 55. Vyprosťovací tank určený na vyslobodzovanie poškodenej tankovej techniky, uviaznutej tankovej techniky v rôznych prekážkach, na dvíhanie bremien a dopravu materiálu na nákladovej plošine. Vznikať začal vo Vývojovom závode turčianskych strojární n. p. Martin v roku 1964.   Overovaciu sériu vyrobili v roku 1969, sériová výroba bežala od roku 1969 do roku 1983. Zaujímavé je, že až 30% celkovej produkcie týchto špecializovaných tankov kúpili nesocialistické krajiny. Novším, ak nie priamo najnovším tankom, s ktorým sa tu stretnete je T 72. Pre pamätníkom pravidelných vojenských prehliadok konaných v Prahe a v Bratislave počas osláv víťazstva nad fašizmom. starý dobrý známy.  Tanky T 72 sa dočkali priamej konfrontácie s „imperialistickým nepriateľom“.  K najvýznamnejšiemu stretu T 72 s tankami M1 Abrams a Challenger 1 prišlo počas  vojny v Perzskom zálive. Iracké T 72 neboli ani zďaleka primeraným protivníkom. Z pohľadu bojovej stratégie je spravodlivé priznať, že T-72 nebol hlavný bojový tank. Nemohol sa aktívne podieľať na stíhaní a boji s tankovými zväzmi vyzbrojených najnovšími tankami západnej konštrukcie. T-72 boli koncipované ako relatívne lacné bojové tanky, ktoré boli spoľahlivé a nenáročné na údržbu. Ako taký bol súčasne výhodným vývozným artiklom.

Ako Popoluška v krčme pôsobí medzi veľkými strojmi maličký AMX 13. Francúzsky ľahký tank vyvinutý krátko po skončení druhé svetovej   vojny  spoločnosťou Atelier de Construction d´Issy-les-Moulineaux  . Prvý prototyp opustil výrobnú halu na konci 40. rokov 20. storočia a v roku 1952 sa začala jeho sériová výroba v továrni v Roanne. Celkom bolo vyrobených viac ako 3000  kusov AMX-13. Na tanku je najzaujímavejšia jeho strelecká veža. Vpredu tvarovaná akoby ani nebola z ocele a vzadu sa odrazu strácajúca v hrbe, ktorý naznačuje, že „neostal materiál na jej dokončenie“.  Tank nakoniec  pôsobí ako malé milé vozidlo určené do zábavného parku.