Archeopark Pavlov: kráska z Moravy

Rovnosť pohlaví, to asi nie je správna téma na začiatok rozprávania o úplne novom Archeoparku v Pavlove na Morave. Predsa mi to však nedá. Ak sa obzrieme do minulosti a pozrieme sa na to kedy, v akom množstve, akými materiálmi a aká ľudská podoba sa zachytávala, musíme konštatovať, že žena, ženská tvár, ženské telo majú jednoznačne dominantné postavenie. Oprávnene, o tom nepochybujem. Hoci si dovolím poznamenať, že bez mužov, by tých žien nebolo Môžeme teda hádať, že na začiatku histórie ľudského spoločenstva mala žena významnejšie postavenie ako muž. Toto, ale nemá byť úvaha o emancipácii, o klasických a o neoklasických roliach žien a mužov v spoločnosti. Toto má byť rozprávanie o praveku. O prvých spoločenstvách ľudí na území tzv. Podunajska, o území, kam patrila aj vtedajšia Morava. Trochu, ale aj o najznámejšej predstaviteľke tohto obdobia, Věstonickej venuši.

Veštenická venuša

Prvá vec, na ktorú je potrebné vo vzťahu k Věstonickej venuši upriamiť pozornosť je, že nie je z mamutoviny. Na rozdiel napríklad od slovenskej Moravianskej venuši. Toto upozornenie je veľmi dôležité. Věstonická venuša bola vymodelovaná z hliny. A vypálená. Hovoríme teda o jednoduchom spracovaní prvotnej keramiky. Prečo to je dôležité? Pretože spracovanie keramiky v podobe predmetov dennej spotreby sa začalo používať až o 20 tisíc rokov neskôr. V období tzv. neolitickej revolúcie. Táto venuša je však paleolitická (presnejšie gravettienska), teda staršia a ako sme sa mnohí učili v škole, z obdobia staršej doby kamennej. Relatívne vysoký počet figúriek ľudí a zvierat  v oblasti Pavlova a Dolních Věstoníc sa našiel pri centrálnych ohniskách jednotlivých sídlisk. Teda na miestach, kde sa ľudia zhromažďovali, resp. na miestach rituálnych aktivít. Už toto zistenie je samo o sebe zaujímavé. Dlhý čas sa totiž predpokladalo, že figúrky sa nachádzali v chyžiach a v obydliach šamanov. Posledné výskumy ukázali, že vyrábané, modelované a „užité“ mohli byť kdekoľvek. Teplota potrebná na vypálenie hliny sa pohybuje okolo 500 až 700 st. Celsia. Takúto teplotu dosahovali ohne v najväčších ohniskách jednotlivých sídlisk.  Napriek tomu sa objavili úvahy o možných konštrukciách vypaľovacích pecí. Nenašli sa. Stavba pecí v jednoduchých chyžiach by bola skôr na škodu ako k úžitku. Pec by bránila rýchlejšiemu vyhriatiu priestoru a spôsob varenia, alebo skôr jednoduchého pečenia by použitiu pece príliš nesvedčil. Skoro všetky nájdené plastiky nesú stopy po poškodení. Náhodnom, spôsobenom, obyčajne prudkou zmenou teploty. Úmyselnom, to častejšie, kedy do mäkkej hliny boli zapichávané ostré predmety. Často bývajú týmto spôsobom „poškodené“ napríklad hlavy levov. Vo všeobecnosti sa teda predpokladá, že plastiky boli predmetmi rituálnej mágie, veštenia, možno hier sprevádzaných rozprávaním príbehov, dokonca asi aj s hudobným doprovodom. Objavili sa dokonca hypotézy, že niektoré figúrky poslúžili ako bábky v tieňovom divadle. Zavesené na šnúrkach, správne osvetlené premietali svoj tieň na natiahnuté kože a lovci – bábkoherci hrali svoje divadelné predstavenie.

archeopark

Záhadný hrob

V roku 1986 prekvapilo nálezisko Dolní Věstonice II archeológov hrobom, ktorého tajomstvo nie je dodnes úplne odhalené.  V hrobe boli pochovaní traja mladí ľudia. Na oboch krajoch sú muži. Muž na pravej strane bol položený na brucho. Muž na ľavej strane má ruky uložené blízko rozkroku postavy uprostred. A práve táto osoba je najväčšou záhadou hrobu. Jej pohlavie sa nepodarilo určiť. Archeológovia, aj paleoantropológovia sa veľmi opatrne vyjadrujú o nej ako o „prahovej osobnosti“. V populárnej literatúre sa označujú ako androgyni (androgyn je obojpohlavná bytosť úžasnej sily, ktorá sa podľa legiend vzbúrila proti bohom).  Jedným z najznámejších bol údajne Paracelsus, plným menom Philippus Aureolus Theosphrastus Bombastus von Hohenheim, ktorý krátku časť svojej aktívnej éry strávil v Prešporku. Ide len o „pracovnú teóriu“, ktorá nebola potvrdená.

archeopark

Každodenný život lovcov z pred 30 tisíc rokov

Dnešná expozícia Archeoparku Pavlov bola otvorená 28. mája 2016. Je skutočným dieťaťom svojej doby. Nie je žiadnym kompromisom medzi tým „čo sme chceli“ a „čo sme si mohli dovoliť“. Na ploche viac ako 500 m2 je možné nájsť síce iba zlomok, toho čo spravilo toto miesto unikátnym vo svetovom meradle, ale aj tak je to zážitok nad iné zážitky. Ing. arch. Radko Květ premietol ideovú predstavu archeológov a múzejníkov Archeologického ústavu AV ČR Brno a Regionálního muzea v Mikulove do viac menej podzemného komplexu expozície. Priestor múzea má evokovať jaskyňu, z ktorej hlavného „dómu“ vybiehajú menšie komôrky. Niektoré slúžia na prezentáciu nálezov, niektoré ako kinosála. Autor architektonického stvárnenia, Radko Květ k tomu povedal: „Nejde o žádnou prvoplánovou extravaganci, prostě to vyplynulo z podmínek, jež jsme měli - svažitý terén, národní park, památkáři a hlavně vykopávky, které musely zůstat na místě tak, jak je archeologové našli, a tak jsou tři až pět metrů pod terénem. Navíc jsme museli zastřešit plochu tisíc čtverečních metrů. Řešili jsme, jak to udělat, aby z toho nevznikl kravín. Nápad s jeskyní lovců mamutů už byl jen důsledek toho všeho.“  Skutočne v jednej z miestností je zachytené nálezisko kostí, v podstate „skládka odpadu“ v podobe in-situ. Tak ako boli odkryté počas výskumu. Prenesený je sem aj trojhrob, ktorý vyvoláva už tridsať rokov neutíchajúci záujem nezodpovedanými otázkami. A nechýba ani Věstonická venuša. Samozrejme len ako dokonalá replika. Originál ostal v Brne. Samotná expozícia z najväčšej časti približuje každodenný život lovcov a zberačov z obdobia pred 25 až 30 tisíc rokmi. Mnohé exponáty rozprávajú o rituáloch, o mágii, o love, ale aj o histórii výskumov, geologických a prírodných podmienkach. Mimochodom práve prírodné podmienky a ochrana prírody sa premietli tiež do tejto modernej stavby. Na povrch vystupujú len svetlíky – akési komíny, ktoré prepúšťajú svetlo do podzemných priestorov. Vybudované boli z prostého betónu, tak aby sa svojou farbou a povrchom čo najviac priblížili vápencovým skalám, ktoré sú súčasťou tunajších Pavlovských vrchov.

archeo park

Zablúdiť nie je zlé

Archeopark Pavlov sa bude u mňa spájať so skúsenosťou „zablúdiť nie je zlé“. Smerovali sme do Dolních Věstoníc a viac menej sme plánovali, že práve odtiaľ vystúpime na Dívčí hrad. Z hradu je úžasný výhľad na poslednú československú megastavbu socialistickej éry, Mlýnské nádrže. Samozrejme, aj na celú krajinu lovcov mamutov. Ibaže cesta z Pavlova do Věstoníc bola pre obnovu uzatvorená. Jediná možnosť bola otočiť sa na najbližšom parkovisku a obísť kopec s Děvečkami (ako sa hradu tiež hovorí). Pri najbližšom parkovisku z trávnatého svahu trčali čudné stĺpy. Zo všetkého najviac evokovali vo mne predstavu vstupov do supermodernej vinárskej pivnice (skôr by som mal použiť výraz sklípek). Napriek mojej nechuti sa tu zdržiavať sa manželka zašla pozrieť ku vchodu. O chvíľu dobehla za mnou so slovami: „Nechaj tu auto a poď sa pozrieť. To musíš vidieť.“ To som musel naozaj vidieť. To je najúžasnejšia muzeálna expozícia k obdobiu doby kamennej.