18. decembra 2015 na základe návrhu Srbského štátneho archívu bol na Zoznam svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO zapísaný telegram. Telegram napísaný vo francúzštine rakúsko-uhorským ministrom zahraničia, grófom Leopoldom II. Berchtoldom z Uherčíc (1863-1942), ktorým Rakúsko - Uhorsko dňa 28. júla 1914, vyhlásilo Srbsku vojnu. Mimochodom bolo to vôbec po prvý krát v dejinách, kedy bola vojna vyhlásená doručením telegramu. Leopold Berchtold bol predposledným urodzeným majiteľom zámku v Buchloviciach. A určite bol aj najkontroverznejšou postavou v radách jeho vlastníkov.
Ako roztrhnuté koleso
Zámok v Buchloviciach má podobu roztrhnutého kolesa. Jedna polovica leží o trochu vyššie a medzi oboma sa nachádza fontána. Všetko doplnené záhonmi kvetov veľmi sýtych farieb. Celá dispozícia je taká výnimočná, že keby areál zámku predstavovalo len toto nádvorie, už by bol mimoriadne zaujímavý. Ibaže za tou nižšie položenou časťou sa nachádza záhrada. Baroková. Krásna. Čisto ostrihané a dokonale tvarované živé ploty z vtáčieho zobu lemujú kilometre chodníkov. Na štvorcoch a obdĺžnikoch trávnikov sú do trojrozmerných kociek, kužeľov, gúľ upravené kríky. Všetko podčiarkujú záhony kvetov a exotické dreviny. Dub s konármi previsnutými až k zemi vyzerá skôr ako obrovské hniezdo hadov, ktoré zdreveneli v okamihu keď sa snažili dostať rýchlo preč. Ihličnany ukrývajú kamenné sochy, ktoré by sa každým okamihom mohli zmeniť na živé rozprávkové bytosti. Všade ľahká vôňa čerstvej trávy , trochu ťažšia vôňa kveteny a v pozadí sladký závan živíc. Budovy niekdajšieho hospodárskeho zázemia dnes obsadila kaviareň s čokoládovňou. Akoby všetky tie vizuálne a čuchové zážitky chceli zakliať do sladkých chutí. Možno sa im trochu aj podarilo.
.JPG)
Nápad grófa Petřvaldského
Výnimočnosť tohto miesta je spätá s chvíľou, keď gróf Jan Dětrich Petřvaldský dostal nápad darovať manželke Anežke Eleonóre z talianskeho rodu Collona kaštiel na svojom moravskom panstve, začal ho realizovať krátko pred rokom 1700. Od prvopočiatku plánovaný charakter vidieckeho sídla potvrdzuje niekoľko štúdií u rôznych viedenských architektov s nadpisom villa rustica od toho istého objednávateľa. Výsledkom snaženia je čistá, talianským barokom inšpirovaná architektúra umiestnená do stredoeurópskeho priestoru. Záhrada, ktorá obklopila samotný zámok vzbudzovala obdiv už v dobe svojho vzniku. Napriek tomu, že Buchlovický zámok je bezpochyby jeden z najvýznamnejších a najkvalitnejších príkladov moravskej barokovej architektúry ukrýva zopár otáznikov, ktoré spôsobili vrásky na čelách kunsthistorikov. Brnenský historik umenia Jiří Kroupa, ktorý sa intenzívne venoval architektúre tohto objektu, zistil, že pôvodne sa stavba realizovala podľa plánov architekt Františka Antonína Grimma. V duchu vidieckeho zámku – villy rustici s hospodárskym zázemím. V druhej stavebnej etape, do ktorej vstúpil Karol Petřvaldský došlo k odklonu od pôvodného projektu k typu villa suburbana. K niečomu, čo by sme dnes označilio ako letohrádok. Zmenu priestorových koncepcií realizoval brniansky murársky majster Móric Grimm. Známy mimoriadnou remeselnou zručnosťou, ale aj veľmi slabou architektonickou invenciou. Preto sa nepredpokladá, že by práve on prišiel s nejakou výraznou zmenou plánu. Napriek tomu sa mu pripisuje stavba horného traktu známeho pod názvom Flóra. Kto je autorom definitívnej podoby buchlovického sídla nie je známe. Tento architekt spracoval barokové trendy v štýle francúzskych zámkov maisons de plaisance a s neodškriepiteľnou praktickou znalosťou módnych trendov rešpektoval aj osobitosti členitého terénu, aby vytvoril veľmi vyvážený celok. V nenarušenom barokovom slohu odstali Buchlovice až do roku 1794. Grófka Anežka Eleonora z Petřvaldu požiadala brnenského sochára Ondřeja (Andreasa) Schweigla o úpravu záhrady a interiéru zámku. Nebola však posledná, ktorá sa na zmenách podieľala. V roku 1902 staviteľ Dominik Fey, na základe objednávky grófa Leopolda II. Berchtolda citlivo zasiahol do vizáže objektu. Rozšíril balustrády na záhradných terasách a vybudoval dekoratívnu stenu s pôvabnou fontánou. Ondřej Schweigl sa spomína aj v súvislosti s neďalekým farským kostolom sv. Martina. Pôvodné postaveným v 14. storočí bol barokovo upravený v rokoch 1640 až 1643. Plastiky svätých, ktoré ho zdobia sú práve z dielne sochára Schweigla.
Malé klamstvo na Morave a Veľká vojna vo svete
História Veľkej vojny, alebo ako ju častejšie nazývame, 1. svetová vojna, nepatrí k tomu práve najzaujímavejšiemu z dejepisu. Neprávom. V súvislosti s Buchlovicami a ich zámkom, sú práve udalosti predchádzajúce tomuto konfliktu to najzaujímavejšie. Okrem spomínaného telegramu Leopolda Berchtolda. Čo sa to tu odohralo na začiatku 20. storočia a prečo sa práve v tejto udalosti hľadajú korene Veľkej vojny, ktorá obrátila 20. storočie „hore nohami“? Na tomto zámku sa stretli dvaja ministri, v ktorých zastúpení si Rakúsko – Uhorsko urobilo doslova srandu z Ruska a uchmatlo veľký kus územia na Balkáne. Nechám rozprávať Frédérica Mitterranda (brata ex-prezidenta Francoisa Mitterranda) autora knihy Zvrhnutí orli : „V roku 1908 sa rakúsko – uhorský minister zahraničných vecí gróf von Aehrental, výnimočný a zároveň cynický muž, stretol so svojím ruským náprotivkom Izvolským. Izvolskij mal nielen prominentné postavenie, ale zároveň bol veľmi obľúbený na zahraničných dvoroch. Bol to drobný pitoreskný mužíček, okolo ktorého sa šírili vôňa fialiek a ktorý pôsobil ako zostarnuté dieťa so staromódnymi spôsobmi. Aehrenthalovi sa podarilo uspať neposedného Izvolského a vymámiť od neho nie prísľub, ale súhlas s faktom, ktorý sa potvrdí už o pár dní: s anexiou Bosny. Dokážeme preto pochopiť nepriateľstvo, aké budú neskôr Rusi prejavovať voči Rakúšanom.“ Táto „uspávacia“ terapia, alebo ak chcete „hra s ruským medveďom“ sa dohrala práve na zámku v Buchloviciach.
.jpg)
Pán Mitterrand celú dohodu vysvetľuje ešte v jasnejšom svetle: „Celý vec by nebola taká vážna, ak by pri anektovaní Bosny v roku 1908 nebola jedna strana jednoznačne podvedená: Rusko. Keď sa cárov minister zahraničných vecí Izvolskij vráti do Sankt – Peterburgu, zistí, že ho jeho rakúsky náprotivok pekne-krásne podfúkol. Povedal mu síce, že sa zmocní Bosny, ale nepovedal, že to bude hneď a takýmto spôsobom! Keď je Aehrental konfrontovaný s roztrpčenými ruskými protestmi, hrá sa na prekvapeného a tvrdí, že nikdy nič nesľúbil. Izvolskij teda vyjde s pravdou von, ukáže všetky dôkazy, poruší utajený charakter rozhovorov s Aehranthalom a v konečnom dôsledku sa prizná k prečinu obrovskej naivity. Rusi sú rozhorčení rakúskou zlovôľou, rozhorčení z toho, že sa dali nachytať vlastnou pažravosťou. Rozzúrilo ich, že neprehliadli zámery svojho partnera, ako aj to, že na nich terazukazujú prstom ako na komplicov pri kladení nástrahy: boli na stráži, no svoj diel koristi nedostali. Rusi sa previnili cynizmom a hlúposťou, ich zarytá nevraživosť voči Rakúšanom bude tlieť po pokrievkou až do vypuknutia vojny. Čo sa týka Izvolského, cíti sa kruto ponížený a po vymenovaní za veľvyslanca vo Francúzsku nebude svoju nevraživosť a nepriateľstvo proti Rakúšanom a ich nemeckým spojencom vôbec skrývať. A hoci Izvolskij sa dal zmanipulovať Aehranthalom, v Paríži sa prejaví ako prvotriedny vojnový manipulátor, keď bude vedome a zanovito podporovať vojnu, ktorá zmyje túto dvojitú urážku Ruska a jeho osoby. Takto sa osobné drámy rôznych ľudí stávajú súčasťou rozsiahlejších a tajomnejších pohybov dejín a prispejú k tomu, že všetky dvere vedúce k mieru sa zrazu zatvoria.“ Možno už teraz bude dejinný význam tohto malého a kúzelného zámočku jasnejší.
