O živote komunity v Bratislave, čiže Bratislava komunitná

Začnem trochu zoširoka. V dávnych časoch začiatkov "slovenského internetu" (okolo roku 2000) sa objavil i-net magazín InZine. Po nejakom čase k jeho pravidelným rubrikám pribudol aj Tip na fototrip. Koľko pokračovaní tých "tipov" vyšlo si dnes nepamätám. Keď sa však blížilo nejaké "jubilejné" vydanie (napr.50.-te či 100.-é pokračovanie), venoval som ho Bratislave /Bratislava pred 100 rokmi: ako vyzerala?/. Pretože mám Bratislavu rád. Samozrejme aj preto, že v Bratislave žijem a je to moje rodné mesto. 
Neviem koľko článkov som pre Dobrodruh-a pripravil. Neviem koľkí v poradí bude tento. Ale, keďže tento rok budem jubilovať ja (dobehla ma 50.-ka), povedal som si, že opäť pripravím jubilejný článok venovaný Bratislave. Veď to, čo publikuje Dobrodruh je voľným pokračovaním Tipov na fototrip. Trochu sa obzriem za slovkom: komunita – komunitný. S obľubou omielané slovo najmä v spojení so spontánne organizovaným životom v podobe obnovených trhov v Starej tržnici, alebo Dobrých trhov organizovaných v Starom Meste. Krásne. Ja si spomínam na to čo, "komunitný" znamenalo za socializmu. Smiešne zväčša sobotné brigády na Štrkovci. Napríklad, keď naši rodičia pred domom na Moldavskej, kde sme bývali, klčovali pichľavé kríky. Pracovníci podniku ZARES ich tam v rámci skrášľovania (rozumej kamuflovania neodvezeného a zakopaného stavebného odpadu) vysadili. Krásna socialistická brigáda. My chalani sme mali radosť keď za domom horeli kríčky na táboráku. Naši otcovia mali zasa radosť keď sedeli v Atlantíde (piváreň) a spoločne zapili ďalšiu z tých sprostých soc. brigád. Slovíčko soc. a všetky jeho pokrivené podoby sme začali chápať až neskôr. 
Bratislava historia
Na začiatku 80.-tych rokov sa na Mliečnom bare na Hviezdoslavom námestí na začiatku júna objavil plagátik. Obsahoval maturitné témy zo slovenčiny a ruštiny. Zaručené. Problém bol, že boli trochu ... témy zneli napríklad: Ako milovať Sovietsky zväz, prípadne stupňovanie zámien: Dobrý, lepší, najlepší, sovietsky. Dnes to už mnohým veľa nepovie. Ale taký průser v pokojamilovnej a bezdisidentskej Bratislave bol niečo, ako uragán v Trebišove. Dobrá zvesť sa šírila medzi ľuďmi ako mor v stredoveku. Bratislavčania sa zabávali a stredoškolákom bolo všakovako naznačované, že "mlčať je zlato". 

Krčiem a dobrých kaviarní bývalo málo

Pilo sa teda kade tade a zo všetkého najviac v rámci osláv veľkých výročí: 1. máj, 9. máj, 29. august. V máji v Petržalke na nábreží, v Sade Janka Kráľa a v Lunaparku. Bol to "zábavný park" pri Starom moste. Kolotoče predstavovali „špičkové zariadenia“, za ktoré by sa v susednom Rakúsku v rovnakom čase nehanbili ani v Technickom múzeu. Ale kto vyskúšal húsenkovú dráhu, strašidelný zámok, alebo dokonca looping, ten sa sem musel vracať donekonečna. Koniec koncov veď, nič podobné sme tu už nemali. Tak sme sa vracali. 
Bratislava historia

Augustu patrila Partizánska lúka

Tak ako dnes, tak aj v minulosti zamorená kliešťami. Opiť sa a zaspať v blízkom lese znamenalo ráno sa do zbláznenia kontrolovať a  zisťovať, či sa niekde nezavŕtal kliešť. Napriek tomu, že píšem o tom kde, ako a koľko sa pilo, zďaleka sa nepilo úplne "do mŕtva". Už stredoškoláci pili, niekedy to však bolo jedno – dve pivá na celý večer. A tých večerov v týždni bolo – tak jeden. V piatok. Zaujímavejšie bývali iné akcie. 
Koncerty. Doby keď Ventil RG, Zona A, Tublatanka boli muzikanti o málo starší od nás. Nikto nečakal, že sa ich LP-éčky objavia v predaji a nahrávky sa šírili len na magnetofónových páskach a kazetách. Socialistický armaggedon prišiel keď sa v Bratislave zorganizoval megakoncert Čertovo kolo. To bola pecka, ktorá potvrdila, že Gorbačovova perestrojka sa akosi vymkla z rúk.
Bratislava historia
Najsilnejší a  presahom najväčší v  komunitách boli ochranári – Slovenský zväz ochrancov prírody (SZOPK), záujmové krúžky pozitívne naladených rybárov, modelárov, filatelistov ... a ... neorganizovaní, oficiálne neexistujúci sci – fi fandom. Fanúšikovia vedecko-fantastickej literatúry. Legendou tohto bratislavského „undergroundu“ bol dnes už nebohý Vlado Srpoň. Nech Sila sprevádza Tvoje kroky na onom svete Vlado! V  druhej polovici 80.-tych rokov zorganizoval prvý bratislavský Istrocon (con-y sú  stretnutia fanúšikov). Potom sa to už sypalo. Aukcie vzácnych kníh pod jeho moderátorskou taktovkou  boli ako dobre napísaná opereta. Vlado bol šarmantný, s  neobyčajným espritom a  ľudia častokrát nakupovali už len pre tú radosť, aby akcia pokračovala. V  časoch, keď sa o  nejakej psychotronike, new age a  osobnostom raste ešte ani len nechyrovalo, na Istrocone už prednášal Dr. Gustáv Solár. Darmo sa v  tichosti pretriasali mená ako Josef Zezulka alebo Džuna Davitašvili, stále šlo o  experimenty na hraniciach tmárstva a  mágie Tu i  tam ich mali záujem podchytiť aj mocní tohto sveta. A  keď ich nepodchytili, tak ich aspoň sledovali pomocou tajných služieb. Tak ľudí spontánne spojilo tajomstvo. Nikomu sa nikdy nič nestalo, ale šíriť formou samizdatov v  kluboch vedeckej fantastiky Farmu zvierat alebo 1984, v  roku 1986, to už bola hra s  otvoreným ohňom.  
Bratislava historia
Tak, aj takýto bol komunitný život 80.-tych rokov 20. storočia v Bratislave. Bol iný, dnes už má punc "ostalgie" ako hovoria priatelia z bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Sú to nehmotné kultúrne pamiatky bývalej Bratislavy. Jednoducho ľudia žili k sebe bližšie. V žiadnom prípade však nebudem tvrdiť, že sa mali radšej ako dnes. Pobiť sa na ulici, alebo narevať na seba v dlhých radoch na nedostatkový tovar, to bol bežný folklór. Mladí mali iné maškrtky. To, keď sa napríklad pobili punkeri s novoromantikmi. Alebo "rasovo" motivované pouličné stretnutia medzi rómskou mládežou a deckami z Karlofky. To všetko tu už dávno bolo. Dobre! Toto všetko sú spomienky. Ale, čo by som dnes označil za autentickú Bratislavu?

Sídliská!

Úplne jednoznačne. Líšia sa od seba hádam viac ako dediny na strednom Slovensku. Prejdite si Trnávku, Nové Mesto, Nivy, Petržalku, starú Dúbravku, Lamač, sídlisko v Slovnafte a budete mať pocit, že prechádzate inými krajinami. Je to úžasné. Mne ako nadšenému fotografovi amatérovi chýba viac a viac času, aby som stíhal fotiť každodenný život v týchto "uzatvorených" komunitách. Staré Mesto – myslím najmä to v zovretí od 18. storočia neexistujúcich mestských hradbách – je mestom typicky európskym. Kopa turistov, kopa takých a onakých, minimum Bratislavčanov. Nech mi prepáčia všetci prisťahovalci – trvalí aj dočasní – 98% z nich nevnímam ako Bratislavčanov. Preto ich zaraďujem teraz do skupiny "onakých". 
Bratislava historia
Bratislava historia
Ako onakí sa občas správajú aj naši poslanci z bratislavského magistrátu. Úplne najsmutnejšie na mňa doľahlo stretnutie so skupinou bratislavských poslancov z iniciatívy Bratislava inak. Prvou témou ich stretnutia bolo "ako dostať do Bratislavy viac turistov". Hlúposť, totálna hlúposť! Turistov tu máme dosť. Intenzívnejšiu propagáciu už mesto ani nepotrebuje. Bratislava potrebuje patriť Bratislavčanom. Teraz myslím aj tých "onakých". Ani Bratislavčania nepoznajú Bratislavu. Mnohí nevedia, že bola prvým centrom severnej hranice rímskej ríše na Dunaji – prvým Carnuntom, ktoré sa až neskôr "presťahovalo" do Rakúska. Nevedia kde nájdu delové gule z obliehania Prešporku napoleónskymi vojskami. Čím bol významný Chatam Sófer. Kde je pomník havárie štefánikovho lietadla (hoci to už nie je priamo Bratislava).

Je mi smutno za plavárňou Grőssling

Za čím mi je smutno z Bratislavy, ktorú som poznal ako dospievajúci borec? Nie je to PKO. Nie je to ani starý Starý most. Nie sú to zbúrané industriálne pamiatky. Je mi smutno za plavárňou Grőssling. Mala starosvetský charakter. Niečo medzi maďarskou secesiou (rozumej meštianskou noblesou), bratislavskou provinčnosťou, viedenskou kultivovanosťou a socialistickým bordelom. Najkúzelnejšie boli kabínky. Oddelené čudesnými doskami, v ktorých bolo vyvŕtaných mnoho dierok. Šatne sa nedelili na mužské a ženské. A to bol náš sobotný raj. V sobotu ráno sme totiž mali ako zväzarmovský potápači z klubu Sphyrna tréningy. A občas si ráno prišli zaplávať aj ženy. Ááách, to bola pastva pre dospievajúce oči!
Bratislava je stále tak trochu smiešne mesto. Mení sa. Určite sa mení k lepšiemu. Len ako sa zdá, nikto nevie kedy sa konečne tá premena skončí.