Benátky? Na bicykli? Zo Slovenska? Prečo nie. V komunite cykloturistov nič výnimočné. Pre mňa, ako moja prvá cykloakcia, to bola veľká výzva. Síce moja najdlhšia prejdená trasa bola 280 km ale bola to len jednodňovka - okolo Tatier. S viacdennou cyklistikou som skúsenosť nemal. Ako parťák sa ku mne pridal môj spolužiak záchranár Paľo, dobrodruh z Liptova.
Nevadilo ani, že pred tým nikdy nebicykloval viac ako 10 km do Mikuláša… Zvolili sme cestné bicykle, asi preto lebo sme iné nemali. Cieľ bol prejsť 200 km denne. Išli sme naľahko - bez stanu, bez teplého oblečenia. Veď v Taliansku bude teplo, mysleli sme si. S jazykom sme si ťažkú hlavu nerobili. Stačila angličtina úroveň A1, takmer žiadna nemčina, taliančina a slovinčina - Dobrodošli = Vitajte ! Ako navigačný systém sme zvolili vypisovanie názvov miest a dedín z Google maps... A čo sme prešli, sme odškrtli. Mapu sme nepoužívali, lebo sme ju nemali. Zišli sa znalosti z oblasti určenia svetových strán a imaginárna predstava mapy Európy. Napríklad také Slovinsko sme prešli štýlom otázkami na domácich “ideme dobre na juh? do Talianska?” Predstavte si, že sa vás niekto opýta v nejakej dedine na Orave, na križovatke, či ide dobre na Budapešť. Tak nejako. Chceli sme mať kontakt s “domorodcami” a toto bola najlepšia voľba a podstata akcie - bez mapy!
Podstatné sú v živote dve slová prosím a ďakujem, a tie sa v každom jazyku naučíte rýchlo, no zíde sa aj vpravo, vľavo, rovno a kruháč ! A tiež pár čísloviek. Za 11 dní sme sa dostali z Bratislavy cez zatopený cyklochodník do Viedne, kde sme sa stratili na 3 hodiny a v centre spravili 40 km. Dôvod - medzinárodná cyklotrasa Eurovelo 9 je vo Viedni veľká neznáma. Cez krásny Graz k horskému jazeru Soboth, kde bolo zakázané spať tak sme tam spali. Následne za jeden deň z Rakúska do talianskeho Sagrada cez skutočne hornaté Slovinsko ukázalo čísla 250 km a 14 hodín v sedle. Na ďalší deň prebicyklovaná noc a 35 hodín bez spánku, nemali sme kde. Nachádzali sme sa v dovolenkovej oblasti Caorle, Bibione. Samé súkromné pozemky, chaty, hotely…
Legendárne Tri Cime
Počasie nám prialo a tak sme využili prázdne cesty a urobili sme pomyselný cyklistický útok na Benátky. Na čierno prvým ranným trajektom do starých Benátok, kde je ZÁKAZ sa bicyklovať tak sme to skúsili. Zo začiatku sme o tom zákaze nevedeli a preto nám boli čudné pohľady všetkých okoloidúcich. Nové Benátky už také úžasné neboli a tak sme sa odtiaľ vybrali smer Dolomity a teda kopec za kopcom. Legendárne Tri Cime, kde viedla kľukatá cesta s priemerným stúpaním 12,5 % a miestami 18% do výšky 2360 m n.m., nám dala poriadne zabrať. Cesta, kde vodiči zastavujú a nechávajú vychladnúť motor, a kde sa autobusy lámu v zákrute. Zjazd do doliny bol poriadny adrenalín a pri chvíľkovom pustení bŕzd sa rýchlosť okamžite šplhala k 70tke. Návrat do Slovinska. Prešli sme dolinou v Triglavskom národnom parku, ktorá končila nádherným sedlom Vršič, kde na 9 km sme nastúpali úctyhodných 900 výškových metrov. Zaplávali sme si v slovinskom jazere Bled. Je to také horské slovinské Las Vegas. O deň na to utiekli policajtom v rakúskom Volkermarkt. Menšie nedorozumenie s jazdou bez svetiel.
Možno sa pýtate, kde sme spali ?! Všade
Od posedení pri cyklochodníkoch, pred cirkevnou školou, pri jazerách.. ako hovorí Paľo, hotel pod miliónmi hviezd. Trikrát nás prichýlili aj miestni - couchsurfing, vďaka čomu sme skúsili pravú domácu taliansku pizzu alebo nefalšované domáce prosciutto. Taktiež sme spali v starom centre Grazu vďaka skvelej hostiteľke Amelie. Prešli sme teda tromi krajinami - Rakúskom, Slovinskom a Talianskom - spolu takmer 1750 km a nastúpali tísícky výškových metrov… to číslo ani neviem napísať, prežili pár pádov a jednej vážnejšej nehode sa ušlo obidvom, technické problémy sme riešili v spolupráci s ochotnými miestnymi = stretli sme veľa skvelých ľudí a získali nové zahraničné priateľstvá. Možno sme niekoho týmto motivovali, možno nie. Vidíte, že “dovolenka” sa dá stráviť aj inak. Z takýchto dovoleniek sa človek ešte dlho doma spamätáva. Musí dobrať stratené kilá, stratenú silu. No zážitky a skúsenosti vám nikto nezoberie.
