Banská Štiavnica, Kammerhof a Berggericht – živý duch starých čias

Sú múzeá, ktoré sa oplatí navštíviť ani nie tak pre ich exponáty, ale skôr pre ich starosvetský charakter. Atmosféru zašlých čias, ktoré reprezentujú staré vitríny, časom mierne zažltlé a vyblednuté obrázky, trochu zaprášené mapy, drevené podlahy jemne vŕzgajúce pod nohami. Jedným zo svetových favoritov v kategórie „zašlé časy“ je Naturhistorishe Museum vo Viedni. Zďaleka však nie je dôvod cestovať hneď do Rakúska, ak si chceme zažiť zašlé časy v kulisách zaujímavých exponátov. Obľúbená a intenzívne navštevovaná Banská Štiavnica ponúka hneď dva objekty, ktorých čaro spočíva práve v tom „status quo“: Berggericht – mineralogickú expozíciu a Kammerhof – dejiny baníctva na Slovensku.

Sídla obidvoch múzeí vznikli spojením viacerých domov. Obidva objekty slúžili ako úrady. Obidve budovy si našťastie zachovali svojho starosvetského ducha.

Berggericht – mineralogická expozícia

Hádam nikto nespochybní tvrdenie, že srdcom Banskej Štiavnice je námestie sv. Trojice. Práve tu, takmer oproti Trojičnému stĺpu stáli ešte na konci 15. storočia dva meštianske domy, ktorých vlastníkmi boli majetní banskí páni. Architektonicky predstavovali zmes neskorogotického a renesančného slohu. Podbránie domov upravené na obchodovanie ústilo do vnútorného dvora, ktorému dominovala studňa. Po prelome storočí, teda v 16. storočí došlo k zmene uličnej architektúry a nami sledované dva domy boli scelené do jedného objektu. Na jeho rohu pribudol charakteristický kruhový arkier podopretý v dolnej časti stĺpom a celý objekt nadobudol renesančný výraz. Veľkosť objektu, poloha v strede mesta a  jeho nespochybniteľný význam rovnako ako dnes, tak aj v minulosti ho predurčovali k tomu, aby sa jeho majiteľom stal človek zámožný, významný nielen v obchodnom svete, ale aj v spoločenskopolitickom živote. V 17. storočí sa ním stal barón Ján Gottfried Hellenbach (1659-1728), jeden z najbohatších obyvateľov Horného Uhorska, lekár, prívrženec Františka Rákociho II., majiteľ baní, pivovarov, domov a rozsiahlych pozemkov vo viacerých krajoch dnešného Slovenska. V rokoch 1698 -1708 zastával funkciu hlavného komorského grófa a viedol zbor miestnych evanjelikov. Kombinácia evanjelik – Rákocziho prívrženec z neho prirodzene spravili odporcu Habsburgovskej dynastie. Na veľké počudovanie nedoplatil na toto svoje „trucovité“ správanie. A nedoplatil dokonca ani na to, že z vôle svojho protektora, Fr. Rákocziho, sa stal v roku 1703 správcom troch stredoslovenských banských komôr, baní, banských miest a kremnickej mincovne.

Banská Štiavnica

Vďaka tejto funkcii barón Hellenbach v Kremnici razil pre potreby rákocziho vojska a jeho dodávateľov obrovské množstvo mincí. Neslávne známe „libertáše“, za ktoré sa nedalo takmer nič kúpiť. Vzbura proti bezcennému platidlu nedala na seba dlho čakať. Keď banícke protesty prerástli do hrozivých rozmerov, doktor Hellenbach dal vzburu mimoriadne krvavo potlačiť. Po porážke Rákociho povstania musel emigrovať do Poľska a vrátil sa až po amnestii roku 1711. Jeho banské podnikanie prekvitalo a barón Hellenbach sa pokojne dožil požehnaného veku. Zaujímavé je, že kroniky hovoria, že už o sto rokov neskôr Hellenbachov dom chátral. Situáciu využil Hlavný komorskogrófsky úrad, ktorý rozhodol, že sa tu usídli Dištriktuálny banský súd. V budove zotrval v rokoch 1792-1854 a ako najvýznamnejšia banícka súdna inštitúcia – Berggericht – prenechal svoj názov budove dodnes. V druhej polovici 19. storočia sa o budovu delil  Banský kapitanát a Banícka akadémia, pre ktorú tu boli umiestnené po prvý krát mineralogické zbierky. Žiaľ tie dnešné s tými pôvodnými už mnoho spoločného nemajú. Po rozpade Rakúsko Uhorskej monarchie presťahovali školu aj s jej inventárom do Maďarska. Zďaleka to však neznamená, že prezentovaná zbierka nie je zaujímavá. Práve naopak. Vystavených je viac ako 400 rôznych druhov minerálov z lokalít celého sveta, ktoré sú usporiadané do súčasne platného taxonomického systému. Osobitnú pozornosť si zaslúžia raritné vzorky ako hessitu z lokality Botes v Rumunsku, stefanit a polybazit z Hodruše a farmakosiderit z Novej Bane. Dnešná expozícia okrem vzácnych kameňov a mineálov poteší aj svojou „dávno nemennou tvárou“. Starými vítrinami v starobylom dome. Neznamená to, že všetko je len staré. Expozíciu oživujú interaktívne hry určené najmä pre mladších návštevníkov. Ale tu naozaj platí: staré je dobré.

Banská Štiavnica

Kammerhof – baníctvo na Slovensku

Ani sa to nezdá, ale práve Kammerhof, dnešná expozícia dejín baníctva na Slovensku, je najväčším stavebným komplexom na území starého mesta Banskej Štiavnice. Vznikol spojením viacerých mešťianských domov okolo roku 1550. Rovnako ako Berggericht, aj Kammmerhof nesie stopy pôvodnej gotickej architektúry modernizovanej v období renesancie. Z toho obdobia si osobitnú pozornosť zaslúži renesančný portál, ktorým sa vstupuje do jezuitskej kaplnky, rovnako ako dve renesančné bašty v zadnej časti komplexu. Pokiaľ sa prehliadky múzea zúčastní viac ľudí, pravdepodobne sa vám bude venovať aj sprievodca zamestnaný v múzeu. V tom prípade vás upozorní na kameň pod renesančnou loggiou, ktorý označuje tunajší, tzv. štiavnický poludník. Kammerhof, Komorský dvor, býval sídlom banskej komory a už spomínaného hlavného komorsko-grófskeho úradu. Obidva úrady vo svojej kompetencii spravovali bane, huty mincovne na území Horného Uhorska. Dnes v budove sídli riaditeľstvo Slovenského banského múzea a expozícia baníctva. Tá je v mnohom ako splnený sen mnohých malých modelárov. Aby som to vysvetlil, začnem trochu zoširoka. Výrobca stavebnice Merkur ešte dnes ponúka možnosť kúpy stavebnice miniatúrneho parného stroja. Samozrejme, že nie je jediný, ale v našich zemepisných šírkach bola jeho stavebnica najdostupnejšia. Kto mal vzťah k tomuto typu mašiniek, určite po nej zatúžil. A v tunajšom múzeu je takýchto mechanických modelov hneď niekoľko! Nejde o miniatúrne parné stroje, ale elektrickými motorčekmi poháňané modely napríklad banských čerpadiel, drvičov nerastov, banských strojov. Nechcem krivdiť ženám, ale dovolím si povedať, že je to ako obživnutý chlapčenský sen. K tomu treba ešte pripočítať historické exponáty drobných strojov a prístrojov, modernejšieho vybavenia baníkov, prvých banských telefónov, hasičských prístrojov a mnohých ďalších a ďalších vecí a vecičiek určených pre prácu hlboko pod zemským povrchom. Všetko doplnené o historické kostýmy a portréty banských mecénov.

Banská Štiavnica

Obidve spomínané múzeá nesú pečať doby svojho vzniku. Alebo ak by som mal byť presnejší, nesú pečať poslednej zásadnej rekonštrukcie možno zo 70.-tych, 80.-tych rokov 20. storočia. Vôbec im to neublížilo, vôbec to neuberá na ich atraktívnosti. Genius loci je viac ako občas nezvládnutá snaha o modernizáciou za každú cenu.