Uväznená v gruzínskych horách

Do gruzínskeho regiónu Tušeti vo východnej časti Veľkého Kaukazu vedie iba štrková, prašná a  úzka cesta až po priesmyk vo výške 3000 m nad morom a  za ním až do mestečka Omalo. Dá sa tam dostať iba terénnymi vozidlami – džípmi. Aj to iba v  lete. Od jesene do jari je cesta uzavretá, nezjazdná a  obyvateľstvo za priesmykom musí celú zimu zotrvať na  Kaukaze.

 

Až na jar smie zísť z  Kaukazu do dolín a  do hlavného mesta Tbilisi. Ja som sa tam vybrala v  polovičke septembra 2013, za krásneho slnečného teplého počasia. Viezla som sa v  džípe a  z  úžasom sledovala zväčšujúcu sa priepasť povedľa cesty. Vo výške 3000 m som sa prešla po priesmyku, pokochala v  štítoch ešte vyššieho 5 tisícového Kaukazu a  neporušenej prírody hlboko podo mnou. 

V  mestečku Omalo som vyliezla na branné veže, ktoré sa tam po stáročia týčia, a  škárou kľúčovej dierky pozerala do zamknutého tiež stáročného kaukazského kostola. Potom som si ľahla na zelenú lúku na briežku pod kostolom a  vyhrievala sa na horskom slnku. Nocovala som v  starom, rozpadávajúcom sa kaukazskom domčeku, premenenom na hotel.

Keď som sa ráno zobudila – nový deň mal pre mňa obrovské prekvapenie – hory Kaukazu boli biele, zasypané snehom, a  cesty Omala boli vystlaté blatom, mäkkým od dažďa. Vraj celú noc pršalo, ba lialo, vraj bola silná búrka, iba ja som to v  mojom hlbokom spánku nezbadala. Razantne sa schladilo a  dážď sa pomaly menil na sneh aj v Omale a  na priesmyku. „Cesta späť bola zarúbaná.“ Nastala zima a  cesty vraj otvoria až na jar. Hrozilo mi, že sa na Kaukaze budem musieť zdržať pol roka. Prepadne mi letenka Tbilisi – Viedeň, celý semester štúdia na viedenskej univerzite, stretnutie s mojimi dcérami v  Nemecku i  rodičmi na Slovensku. Jedine môj syn by to nebol zbadal, že som sa nevrátila – akurát vtedy žil na ročnom pobyte v  Južnej Afrike. 

Bola som užasnutá nad tým, aké prekvapenia dokáže zorganizovať život. Aký je život človeka spontánny, aký dobrodružný, akú flexibilitu od nás vyžaduje! Žiadne dodržiavanie plánov, nie, zvratné situácie, ktoré v  nás vyprovokujú nové sily, nové plány, fantáziu, nový potenciál! Začala som rozmýšľať, ako to na Kaukaze vo výške 3000 m prežijem, čím sa budem živiť, čím si zarobím u  domáceho obyvateľstva na svoju obživu, na svoju holú existenciu. Všimla som si, že tam nemali školy – bola som rozhodnutá použiť v  Omale svoje učiteľské povolanie a  učiť ich čokoľvek – hoci aj nemčine, gréčtine či slovenčine. Kaukazské ženy v  šatkách s  horskými črtami tváre okolo mňa žartovali a  pýtali sa ma, či sa mi tu páči a  či viem spať aj na zvieracích kožiach bez postele. Vraj tu v  hlbokej zime bývajú mrazy aj mínus 40 stupňov a  snehu vyše piatich metrov. Môj život sa mi začal zdať zaujímavý – ako vždy mi pripravoval nevídané prekvapenia a  ja som sa ich časom učila prijímať a  byť za nich vďačná.  

Domáci kaukazský skúsený šofér si sadol za volant džípu, tbiliský šofér, ktorý ma priviezol si presadol vedľa, a  pustili sme sa polo blatistými a  polo zasneženými cestami z  Kaukazu smerom dole. Ibaže niekdajšie tiché a  spokojné potôčiky, ktoré na ceste tam pretínali vozovku, sa následkom búrky premenili cez noc na zúrivé a  hrozivé riavy, ktoré tiekli krížom cez cestu a  hromadili kamene a  skaly. Robili cestu nepriechodnou a  nepriepustnou. Vystúpili sme z  auta a  holými rukami začali odpratávať kamene – ja menšie a  muži väčšie, ťažšie... na ceste sa postupne nazberalo zo desať áut – v  obidvoch smeroch - a  všetci vystúpili a  odpratávali kamene a  skaly.

Štyri hodiny sme takto pracovali na ceste, aby sme si prekliesnili cestu... Potom samotný šofér sa s  autom veľkou rýchlosťou prebrodil cez neustále tečúcu rieku, mňa iný muž preniesol ponad rieku, a  až za jej tokom, v  bezpečí, som znovu nasala do auta.... Potrebovali sme 10 hodín cesty, kým sme prešli 70 km.... Ale jeseň a  zimu som predsa len prežila v  Rakúsku a  nie na Kaukaze.... možno že aj škoda! Ktovie o  aké zážitky zo života v  Omale cez zimu do jari som sa pripravila!!!:)  

  

Prezentáciu o  Gruzínsku od autorky článku si budete môcť vypočuť na festivale Cestou necestou v  Bratislave v  sobotu 5.11.2016.