Už ako chlapca ma priťahovali hory, ten krásny pocit po zdolaní vrcholu som už vtedy pociťoval. Preto ma fascinovali dobrodružstvá – expedície do vysokých hôr. Naši horolezci sa postupne dostávali k zdolávaniu 8-tisícových vrcholov. V roku 1971 zdolali Nanga Parbat, nasledovali Makalu, Kančendžonga, Lhoce Šar, Mount Everest, Čo Oju...
Všetky knihy z týchto expedícii som v tej dobe niekoľkokrát prečítal a sníval o tom, že sa k Mount Everestu niekedy vydám.
Sen som reálne začal realizovať na jar 2009 spolu s kamarátom Dušanom. Na 20 dní sme si naplánovali trek pod Mount Everest s prechodom cez 3 vysokohorské sedlá Kongma-La (5535 m), Chola-La (5368 m) a Renjo-La (5360 m) a s výstupom na 2 vrcholy Kala Patar (5550 m) a Gokyo-Ri (5360 m). Pri tomto treku je možno vidieť tieto najvyššie vrcholy sveta: Mount Everest (8850 m), Lhoce (8516 m), Makalu (8463 m), Čo Oju (8201 m) zo vzdialenosti 5 - 6 km. Trek, ktorý na nás čakal, má dĺžku len 150 km, ale obtiažnosť výrazne zvyšuje vysoká nadmorská výška.
12 dní sme sa pohybovali nad 4000 m a v tej výške i „spali“. V teoretickej rovine sme snívali o výstupe na šesťtisícovku Island Peak (6 189 m). Toto však zostalo len snom. Po návrate z hôr som naplánoval 2-dňový rafting na rieke Trisuli a 2-dňový pobyt v NP Chitwan. Zvyšné dni sme spoznávali Káthmandu a Bhaktapur. Pre istotu sme sa kontaktovali s nepálskou cestovkou, ktorá nám zaistila 1. nocľah v Káthmandu, trekové povolenie do NP Sagarmatha a letenky na trase Káthmandu-Lukla a späť.
Prvý dotyk s Himalájami
Nadišiel dlho očakávaný deň a my odlietame z Bratislavy cez Londýn a Dillí do Káthmandu, kde nás už na letisku čaká taxi na odvoz do hotela. Na krk dostávame kyticu žltých kvetín. Na ceste taxíkom do Thamelu (turistická štvrť Káthmandu) pozorujeme atmosféru Ázie. Premávka je hustá, veľa áut, motocyklov, rikší, bicyklov, chodcov. Jazdí sa vľavo, dopravné predpisy sú veľmi voľné. Vidíme pobehujúce opice, veľa potulujúcich psov, žobrákov, deti.