Skútrom po Jáve

Trochu faktov. Na Jávu som sa preplavila trajektom z Bali /Gilimanuk - Banyuwangi/. Ide každú pol hodinu a cesta trvá asi 40 minút. Z Bali dovidíte na Jávu a zdá sa blízko. Vo vode sú ale víry a protiprúdy. Tieto javy sa objavujú často keď cestujete medzi indonézskymi ostrovami. Stretáva sa tu Indický a Tichý oceán a v nárazových zónach nikdy nie je bezpečne. 

Moja predstava o Jáve

Jávu som si vždy predstavovala tak magicko-exoticky, ale je iná. Hneď ako vyjdete z trajektu zaskočí vás hustá premávka úplne neporovnateľná s ostatnými indonézskymi ostovmi. Niet sa čo diviť, Jáva je preľudnená. Hlavne centrálna a západná časť. Kde na ceste prakticky nepretržite obiehate ostatné motorky a nákladiaky v kúdoloch dymu a prachu. Večer potom zmývate špinu, pot a ochranný krém. Mestá sú peklo. Hlavne Bandung, ktorý sa síce dá obísť platenou dialnicou, ale skútre majú zákaz vjazdu. Ten sa napodiv dodržiava. Inak je doprava na Jáve ako v celej Indonézii bez pravidiel resp. so svojskými pravidlami. Má to svoje výhody, v zápche ľahko vykľučkujete. Ale keď vidíte rútiaci sa bus oproti vám, žiadna krajnica, bus nieže nespomaľuje, ale pridáva a bliká na vás asi aby ste sa vyparili z cesty, tak ste radi, že to ubrzdíte v prachu na kraji. A bus so smradom a fučaním vás za odmenu tesne oveje horúcim výfukom. Vôbec nie výnimočná situácia na jávskych cestách. Inak sú cesty na Jáve celkom zjazdné. Tie hlavné  bývajú sem tam rozbité, na vedľajších idete niekedy po kameňoch bez povrchovej úpravy. Ak je takáto cesta rovná dá sa. Aj skúter toho vydží prekvapivo veľa. Keď sa dostanete na horskú cestu  vo vrchoch, je to na hrane. Balancovať nad spektakulárnou roklinou s dravou riekou o 300m nadol vyžaduje určitú psychickú aj fyzickú námahu. Ďalšia zaujímavoť je zlé značenie, miznúci GPS signál aj sieť. Používam google mapy, aby som sa uistila, že idem dobrým smerom. Šípkové tabule vás vždy pošlú síce romantickou ale obchádzkou. Keď sa nemôžete spoľahnúť ani na online mapy ani na tabule, bývajú s tým spojené nezabudnuteľné zážitky. Pôjdete nielen cestou ale aj necestou cez džungľu a ste radi, že to za pomoci miestnych prežijete. 

Jáve

Sopka Bromo

Išla som juhom. Prvý deň som sa dostala pod sopku Bromo, kde je narodný park. Volá sa to národný park, ale motorkou sa dostanete dolu do krátera alebo hore na vrchol. Je to krásne fotogenické miesto s nádhernými výhľadmi. Vo vrchoch žijú ľudia čo obrábajú takmer vertikálne polia. Za vstup zaplatite 25 USD ale je to jedno z miest na Jáve, ktoré sa naozaj oplatí vidieť.

Jáve Bromo

Zaujímavé lokality v Jáve

Ďalšie miesto, kam sa oplatí ísť je Yogyakarta nazývaná Džogdža /inak aj Jáva sa v indonezštine vyslovuje Džauá/. Mesto má univerzitu s medzinárodným programom a Perambanan Temple, neďaleko je Borodudur Temple asi najfotografovanejší chrám v Indonézii so známymi "šachovnicovými zvonmi". Južne od Jogji je rozľahlá kilometre dlhá pláž Pandansari ohraničená útesom. Nikto sa ale nekúpe. Vlny sú priveľké a spätný prúd prisilný. Mne po kolená mi voda omyla nohy a mala som strach, či to ustojím.

Jáve

Turisti nie sú častým javom

Klasický turizmus na Jáve nenájdete. Je tu pár surferských oblastí, kde je koncentrácia turistov väčšia. Ale tiež tam vidíte len pár "kolegov" za deň. Nie je to ako na dovolenke, že sa všetci tlačíme na pláži a rekreujeme. Ja som navštívila Cimej na južnom pobreží. Miesto má potenciál je tam veľa podnikov pri pláži. Ale úplne vyľudnených. Keď som sa objavia ako jediná turistka široko ďaleko všetci za mnou utekali s fotakom a sefie tyčkou. Cítila som sa ako celebrita. Neviem si predstaviť, čo by nastalo, keby som sa bola  v plavkách a ani som to neskúšala. Tam proste náš plážový štýl neletí.

Jáve

Luxus na hoteloch nečakajte

Ubytovanie na Jáve je tiež kapitola sama o sebe. Nie je úple bežné nájst hotel obyvateľný podľa našich štandardov. A ja osobne som nehľadala ani najlacnejšie možnosti. Už tie "lepšie" boli zatuchnuté a vyzerali "upatlano", sem tam prebehol chrobák. Niekedy nebolo na výber, proste som prespala v tom, čo som našla. Ale radšej som mala čistejšie miesta, kde som si mohla po celodenných presunoch oddýchnuť a nemyslieť na to, čo bude po mne v noci loziť.

Jáve

Celkový dojem z Jávy

Južné pobrežie hlavne okolo sopiek je nádherné. Horské cesty, výhľady na sopky a na džungľu pod vami, nad vami a okolo. Južné pobrežie je členité s ohromnými plážami pod útesmi, k niektorým ešte len stavali cestu. Nedá sa ale kúpať. Všade je veľa ľudí, ktorí vás sledujú lebo ste tam jediný iný, kto priťahuje ich pozornosť. V neposlednom rade Jáva je moslimský ostrov, kde mešita stojí každých pár sto metrov. Modlitby a spev sa z nich ozývajú skoro nepretržite v zlej kvalite, falošne a veľmi nahlas cez amplióny. Niekedy je to úplná echovitá kakatónia zvukov, že až pridávate plyn, aby ste boli mimo dosluchu. Severné pobrežie som neprešla celé vrámci vyhýbania sa veľkým mestám ako Jakarta a Surabaya. Je omývané Jávskym morom. To je hladké ako zrkadlo, a aj pláže nie sú tak dramaticky krásne ako na juhu. Nekúpe sa ale ani tu.

Jáve
Som rada, že som prešla Jávu a podostávala všetky tie životné lekcie. K srdcu mi ale neprirástla.