Z biednej chatrče sa ozve srdcervúci plač. Božstvo detí posiela na svet nového človiečika. Prvé tri dni mu stále patrí. Ak za ten čas zomrie, rodina mu pohreb neurobí. Ak prežije, čaká ho ceremónia.
Prvý náhrdelník
U rady starších ju dohaduje otec novorodenca. Treba sa poďakovať za uvoľnenie jeho duše z ríše duchov a jej prechod do sveta ľudí. Aj keď si tu s chudobou domáci tykajú, obetujú dve sliepky. Vďaka tomu začne duša dieťaťa žiť v tele človeka. V rodine, kde uzrela svetlo sveta. Maličké dostáva meno a svoj prvý náhrdelník. Strieborný. Na to si kmeň Hmongov nesmierne potrpí. Je pre nich symbolom sily a blahobytu. Na slávnostné príležitosti sa ním vyzdobia všetci. Aj starci.
Z krajiny ľadu
Legenda rozpráva, že Hmongovia sa zrodili v krajine ľadu s dlhými nocami. Ako v rozprávke o snehovej kráľovnej! Všeobecne sa predpokladá, že pochádzajú z Tibetu, zo Sibíri a z Mongolska. Vo Vietname tvoria asi percento z vyše 84 miliónov obyvateľov. Ich jazyku domáci nerozumejú. Rovnako osobitá je kultúra a spôsob života.
Kraľujú v dedinkách na úbočiach ťažko dostupných hôr Hoang Lien na severe. V časoch francúzskej kolonizácie ich premenovali na Tonkinské Alpy. Je to jedno z etnicky najbohatších miest na svete.
Indigo každodenné
Najpočetnejší sú Čierni Hmongovia. Toto pomenovanie im prischlo vďaka indigu.
Z vypestovaného ľanu utkajú látku, ktorú zafarbia prírodným farbivom. Rastlina obsahujúca indigo tu rastie ako burina. Na pár dní ju namočia do vody a môžu farbiť. Keďže nepoužívajú ustaľovač, majú tmavomodré až čierne nielen šaty, ale aj pokožku. Svoj tmavý odev zdobia pestrými výšivkami a ligotavými „flitrami“.
Stredovek sa neskončil
Život Hmongov pripomína stredovek i dnes. Niekoľko generácií býva často aj s domácimi zvieratami v drevených chatrčiach bez elektriny. Namiesto podlahy majú udupanú zem s ohniskom uprostred. Neumývajú sa, spia na doskách a ich hlavnou pochúťkou je psie mäso, no nepohrdnú ani chrobákmi. O jedlo sa starajú muži. Chodia na lov aj varia. To neznamená, že v rodine „velí“ žena. Naopak. Poslúcha najprv otca, potom manžela, a keď sa stane vdovou, tak najstaršieho syna. Ak sa chce s manželom rozísť, musí ho vyplatiť a deti nechať u neho.
Neodbytné obchodníčky
Čo teda robia dievčatá a ženy Hmongov? Opatrujú dobytok, čínske prasatá, sliepky, psy a ich doménou v domácnosti sú prípravné práce vrátane založenia ohňa.
Najčastejšie ich však vidno v tradičných krojoch s veľkými nošami na chrbte. Kilometre kráčajú pomedzi ryžové polia na trhy do srdca severozápadu – mestečka Sa Pa. Neodbytne tu ponúkajú všetko, čo môžu – oblečenie, suveníry, bylinky, korenie, pokrmy z ryže, tradičnú vietnamskú polievku phó. Keď treba, sú ochotné speňažiť aj svoje milované striebro a nahradiť ho na sebe obyčajnými plieškami. Ani z mesta nejdú naprázdno. Prinášajú všetko, čo potrebuje rodina.
Šťastný alebo stratený
Alfou a omegou je pre Hmonga rodina. Drží sa príslovia: Mať rodinu znamená byť šťastný. Nemať žiadnu znamená byť stratený. Aj preto každý patrí k nejakému rodinnému klanu – spolku viacerých rodín. Keďže sa v ňom medzi sebou vnímajú ako bratia a sestry, sobáše medzi členmi jedného klanu sú zakázané.
Muž môže mať viac žien. Podmienkou je, aby ich dokázal uživiť. Čo myslíš, koľko ich tu takých žije?
Foto: Brian Snelson
