Bhutánčania verili, že hrom je hlasom revúceho draka. Svoju krajinu dodnes nazývajú Druk Yul, teda "Krajina hrmiaceho draka" a tento symbol nechýba ani na bhutánskej vlajke.
Najpočetnejším etnikom sú Drukpovia, Draci - ako sa sami hrdo nazývajú. Jazyk, ktorým sa tu hovorí, sa volá Dzongkha, teda v preklade "reč pevností" a je príbuzný tibetskému jazyku.
Kultúra
V Bhutáne sa dnes už tiež nesmelo liahnu nové diskotéky, bary, kino a televízia. Napriek novým lákadlám sú ale pre Bhutánčanov najväčšou zábavou náboženské sviatky a obrady. Farebné oslavy majú odlišné podoby a pôsobivé rituály stále vládnu medzi verejnosťou.
Umenie
Najväčším umením Bhutánu je to, že tu po generácie nepoznali slovo umenie. Nemuseli tento výraz používať. Tvoriví domorodci sa nehrajú na umelcov, sú nimi prirodzene. Ich maľby, sochárstvo aj rezby boli dlhé roky ich bežnou, každodennou činnosťou. Podobne ako susedka vysádzala ryžu, sused oral s párom jakov. Pán Karki práve maľuje. Alebo trochu miluje? Dnes už možno mailuje...
Pamiatky
Karlštejn, Konopiště, egyptské pyramídy, peruánske Machu Picchu, rímske Koloseum a ďalšie legendy minulosti sú síce krásne, ale už len mŕtve stavby bez duše. Život z nich dávno vyprchal. Kolosálne paláce a skvelé diela histórie sa stali opustenými pamiatkami bez "domácich". Dnes sú to už iba atrakcie pre turistov. Paláce Himalájí sú našťastie iné. Žijú svojbytným stálym životom. Príjemne často rozkvitnú v pôsobivých procesiách, pestrých slávnostiach a farebných obradoch. Budhistický kalendár ich rozhýbe do fantastického divadla. V exponovaných dňoch sa tu odohrávajú neuveriteľné veci. V bujnom klokote udalostí sa valí zvuk rinčiacej muziky. Silnú spiritualitu má niekedy aj jemné štebotanie a podmanivá modlitba... Chrámy prekypujú energiou a životom.
Dzongy - kláštory a svätyne sú v Bhutáne plné života
Chrám "Tigrie hniezdo" založil majster okultizmu a tantrický jogín Guru Rinpočhe. Veľký Padmasambhava priniesol do Bhutánu v 7. storočí mahajánový budhizmus tibetského vplyvu. Podľa legendy pristál s lietajúcim tigrom na útesoch vo výške 900 metrov nad údolím. V jaskyni strávil meditáciou tri mesiace. Taksang je dnes najmalebnejší kláštor, no 19. 4. 1998 ho zničil požiar a rekonštrukcia mohla začať podľa astrológov až presne za dva roky. Veľavážený učiteľ svojich stúpencov kontroluje z mnohých svojich podôb. Rovnako uhrančivo ako na démonov pôsobil na ženský svet. Bol stále obklopený háremom zvodných partneriek - dakini. Do húfu oddaných tantriček patrila aj manželka tibetského kráľa, prevtelenie Zelenej Tary. Kráľovská vášeň je vraj božia! Spiritualita prestupuje každým krokom života. Slobodu vyznania garantuje ústava (nemá písomnú podobu) a generáciami preverené skúsenosti. Bhután je budhistický, ale hinduistov je tu tiež dosť. Vidieť sú aj kresťania a moslimovia. Bhutánčanom je jedno, v čo a v koho veríte. Zaskočilo by ich, keby ste neverili v nič...
Bhután je krajina lukov
Strieľa sa všade, v mestách, na lukostreleckých štadiónoch aj na poliach. Niekoľkokrát bola medzi strelcami a terčom aj vozovka, prechádzali sme pod lietajúcimi šípy. Ruka lukostrelcov je našťastie presná. Na streleckom kolbišti nemožno k vzdialenému terču ani dohliadnuť, ako je ďaleko. Terč sa chúli až vo vzdialenosti 150 metrov, trojnásobku olympijskej miery. Preto sa na olympiáde Bhutánčania zúčastňujú len v lukostreľbe. Strieľajú tradičnými "zbraňami", moderné luky vyvolených sú extra disciplínou. Lepší mechanizmus zmenšuje trhnutie a tým vychýlenie šípu. Lukostrelecká liga v Bhutáne je obdoba našej futbalovej, fandia, kričia, veselia sa, tancujú, uzatvárajú sa stávky o pol kráľovstva a princeznú... Strieľajú dedovia, otcovia i chlapci. Nadšenci prežijú s lukom celé dni. Zrelí kmeťovia tancujú ako malé deti, úspešný zásah vyvolá vždy gejzír nadšenia. Chlapi v tradičnom oblečení „gho“ skáču radosťou. Tancujú chlapčenské tance víťazov. Chcem s nimi jasať aj kričať. Užívať si ako celý Bhután. Dokážete tiež len tak "blbnúť" pri terči? Vieme sa ešte hrať...?
Kam kráča Bhután? Ustráži si svoje fluidum?
Bhután je neuveriteľný! Znesie mozaiku postrehov. Na ploche o málo väčšej ako je Česká republika žije 700 000 obyvateľov. Všetci ľudia nad štyridsať rokov sa narodili 1. januára. Majú len krstné meno, priezvisko nebolo treba. Otroctvo bolo zrušené až v roku 1956. Prvá cesta sa do Bhutánu sa postavila až v roku 1962.
Hranica sa po prvý krát pre cudzincov nesmelo otvorila v roku 1974. Bhután do svojho kráľovstva pustí len niekoľko tisíc cudzincov ročne. Individuálna turistika neexistuje, turisti musia prísť v organizovanej skupine a vopred uhradiť 250 USD na osobu. Služby za ne sú však perfektné! Bhután je prvou krajinou sveta so zákazom predaja cigariet, pokuta môže byť až 225 USD.
Peniazmi sa tu platí ešte len 30 rokov... Kráľ Džigme Wangčuk si vzal v roku 1972 v 16-tich rokoch za manželky štyri sestry z rodu hlavného lámu. Jedna z nich už bola vydatá, ale nikomu to veľmi nevadilo.
Šalamúnskym zväzkom kráľ prepojil svetskú a cirkevnú moc. Posilnili sa tradície aj absolutizmus. Korunovácia znamenala prvé otvorenie krajiny. Kráľ sa preslávil výrokom, že podstatnejšie než ikona západnej civilizácie HDP - Gross National Product je pre Bhután "Veľké národné šťastie" - Gross National Hapiness. Panovník povolil prvý rozhlas a jediné noviny krajiny Kuensel. Je nazývaný Svetlo kybernetického veku, pretože k novému miléniu slávnostne zahájil vysielanie televízie a symbolicky spustil Internet. V čele kráľa vystriedal predseda kabinetu a on si ponechal právo zaoberať sa iba záležitosťami suverenity štátu a národnej bezpečnosti. Bhután v zahraničí zastupuje India. Krajina patrí k najchudobnejším krajinám sveta. Bohatstvo prírodných krás ale štatistika nepočíta...
Najbohatší ponuka zájazdov do Bhutánu - CK LIVINGSTONE: http://www.livingstone.cz/zajezdy/katalog/vyhledavani/?country=50&actiontype=&month=&startdate=&enddate=&x=92&y=17&stype=1
