Bristol patrí dnes medzi najrozvinutejšie mestá západného Anglicka. Je turistickým strediskom, ktoré láka návštevníkov najmä na pochmúrnu históriu pirátstva a obchodu s otrokmi. Zároveň je významným centrom výroby lodí, ba čo viac, pýši sa produkciou atypického modrého skla. Návšteva manufaktúry výroby fúkaného skla je viac-menej povinnou zastávkou, ktorá rozhodne stojí za pozornosť.
Prvé záznamy o ručne robenom skle pochádzajú spred 4 000 rokov z oblasti Mezopotámie. Za prvých profesionálnych sklárov boli označovaní až Egypťania, ktorí dokázali vstreknúť sklu prvé farby. Prevrat však zaznamenali až Feničania, ktorí vynašli spôsob fúkania skla. Túto techniku od nich obkukali Rimania, ktorí ju rozšírili do celej ríše. Práve oni priniesli toto remeslo aj do Veľkej Británie.
Vo Veľkej Británii nastal rozmach sklárstva v 15. storočí, lenže pribrzdil ho zákon z dielne Jakuba I., ktorý zakázal používanie dreva ako paliva pre remeselné odvetvia. To predznamenalo masívny odchod remeselníkov do oblastí, v ktorých boli náhradné zdroje.
Bristol bol v tom čase jedným z významných stredísk ťažby uhlia
Nielenže disponoval úctyhodným zdrojom paliva, ale zároveň mal vybudované veľmi dobré obchodné spojenie pozdĺž rieky Severn a smerom k Atlantickému oceánu. Vďaka prístavu bol po Londýne druhým najvýraznejším obchodným strediskom krajiny. Jeho obrovskou devízou bol ľahký prístup k ostatným surovinám potrebným na výrobu skla. Doslova poruke mal piesok z Redcliffovských jaskýň, chaluhy z Bridgewateru a hlinu z okolia rieky Severn. Vďaka týmto faktorom sa stal čoskoro jedným z najpodstatnejších sklárskych centier v Európe, keď do poslednej štvrtiny 18. storočia v ňom existovalo až dvadsať sklárskych spoločností. Väčšina z nich produkovala korunové sklo a fľaše, ale neskôr sa stali známymi najmä kvôli príboru z flintového skla.
