V prvej časti článku sme sa dozvedeli niečo viac o albánskej móde, kultúre a nahliadli sme i do albánskych obývačiek. Rozprávanie je prepisom zážitkov Tomáša (27), ktorý navštívil Albánsko už dvakrát. V pokračovaní svojho príbehu nám priblíži tamojšiu prírodu a krajinné podmienky.
Tvrdíš, že albánske hory ťa uchvátili. Odporučil by si ich aj zarytým plážovým typom?
„Určite. Hory, more a príroda všeobecne. Ako som už spomínal, albánska príroda je naozaj čarovná. Dôvodom je práve to, že nie je až tak turisticky navštevovaná, takže ju západné podrážky ešte nestihli úplne podupať. Nájdete tu snáď všetko. Krásne pláže aj nedotknuté kopce. Pri jednej z horských túr sa nám dokonca pošťastilo, že sme natrafili na niečo ako „horských ľudí/domorodcov“. Nemyslím si, že videli vo svojom živote veľakrát Stredoeurópana a obzerali si nás ako cirkusovú atrakciu. Jeden z nich nám na pamiatku daroval korytnačku. Bohužiaľ, domov som si ju vziať nemohol :)
Zároveň je však pravdou, že Albánci sa o ekológiu príliš nezaujímajú a prírodu si ničia i samy. Stalo sa nám, že sme videli uprostred horského masívu, ktorý by bol u nás bezpochyby zapísaný do prírodného dedičstva, vysekanú soľnú baňu. Na navštevovanejších plážach nie sú zvláštnosťou ani nedopalky od cigariet v piesku.“
Spomínal si, že bežné obchody by sme v Albánsku hľadali zbytočne. Aké suveníry si si z dovolenky priniesol?
„Stánky so suvenírmi sú aj napriek menšej turistickej obľúbenosti na každom kroku. Úplne najbežnejšími sú stánky s ručne tkanými kobercami. Potom sú to samozrejme klasické suveníry s nápismi a motívmi krajiny. Hrnčeky, figúrky, potlačené tričká, kľúčenky, mikiny... Ja osobne som si priniesol moderné tričko s potlačou Albania. Dostalo čestné miesto v mojej zbierke. Ale najväčším suvenírom sú pre mňa zážitky. Tie sa našťastie nikdy nesperú.“
Keby si mal teda zhrnúť jednou vetou nástrahy a výsady Albánska pre budúcich návštevníkov, ako by znela?
„Tak s touto otázkou sa mi spája jedna úsmevná príhoda. Síce to nie je jedna veta, ale je to v podstate taký popis Albánska v kocke.
Jeden večer sme sa rozhodli stanovať. Po celodennej túre sme boli unavení a hľadali sme miesto, kde by sme sa utáborili. Akosi sa nám nedarilo nájsť vhodné táborisko. Sotva sme si uvedomovali, že odrazu nastala úplná tma. Nevideli sme ani na krok. Ocitli sme sa mimo civilizácie a pouličného osvetlenia. Neostávala nám iná možnosť ako rozložiť stany tam, kde sme práve boli a v nekonečnej tme nám to dalo poriadne zabrať. Tým sa však dobrodružstvo tej noci zďaleka nekončilo.
Ako sme sa pokúšali zaspať, začuli sme zvonku podivné zvuky. Albánsko je zvláštna krajina, kde sa môžete prebudiť v peknom hoteli pre turistov a za pár hodín sa už brodiť miestami kam ľudská noha roky nevkročila. Boli sme si istí, že sa to stalo aj nám. Zaostrili sme sluch a snažili sa identifikovať narušiteľa. Počuli sme škrabanie a dupot najmenej tucta zvieracích nôh. V tej chvíli mi nebolo všetko jedno. Keď sa k zvukom pridali aj dychčanie a zavíjanie, ihneď nám bolo jasné, kto nám robí spoločnosť. Boli to divé psy – presnejšie celá svorka. Nevedeli sme kde sa nachádzame, ale tušili sme, že to bude niekde uprostred divočiny. Tma a neznámo v nás vyburcovali strach a predstavivosť nám kládla do hlavy tie najstrašnejšie scenáre.
Nepamätám si kedy presne sa nám podarilo zaspať, no bolo to až niekedy nad ránom. Keď potom presvetlili látku stanu slnečné lúče a my sme sa konečne odhodlali vyliezť z úkrytu, čakalo nás obrovské prekvapenie. Nenachádzali sme sa v lese, horách, na poľnej ceste a dokonca ani nikde v prírode. Stan sme mali rozložený uprostred skládky odpadu. Z divočiny sa vykľul ústredný bod civilizácie. Aj také prekvapenia vám dokáže Albánsko pripraviť,“ smeje sa Tomáš.
Albánsko sa chystáš niekedy v budúcnosti navštíviť aj po tretíkrát. Bude u teba platiť zásada Trikrát a dosť?
„Ťažko povedať. To ukáže asi až čas. S istotou môžem povedať len toľko, že ak ma raz opäť omrzí západná civilizácia, viem kam zamierim. Stará láska totiž nehrdzavie.“
