Ženy cestovateľky v Afrike

Cestovateľov láka Afrika svojou nádhernou prírodou a rozmanitými zvieratami. Priťahujú nás aj odlišné kultúry postavené na tradíciách či prírodných náboženstvách. Čierny kontinent je obrovský a rôznorodý. Mnohí z nás čítajú dobrodružné príbehy so zatajeným dychom od malička.

Túžime kráčať po stopách slávnych bádateľov, veď aj československí cestovatelia nám ju od dávna približujú. Hrdí Afričania dodnes nasledujú predkov a svoje korene. Dejiny afrických krajín sú písané krvou, bolesťou, útlakom a túžbou po nerastných surovinách, loveckých trofejach a práci otrokov. Nikde nemá ľudský život takú nízku hodnotu. Čítame o zničujúcich chorobách, suchu, bratovražedných vojnách, nestabilných politických systémoch a biede. Napriek tomu sú obyvatelia schopní sa neustále usmievať a žiť s pokorou svoj život vo viere, že čo sa má stať, stane sa.

Afrika má veľa čo ponúknuť cestovateľovi

 
Ale mnohých nás vždy zarazí, ak sa sem chce vybrať žena. Je to pre ňu bezpečné? Nebude tam príliš pútať pozornosť? Cestovateľkina rodina zalamuje rukami, priatelia ju odhovárajú, krútia hlavou, boja sa o ňu. No vraví sa, že ak vás raz Afrika upúta, je to láska na celý život.
 
Vo všeobecnosti platí, že by mal ísť človek do Afriky pripravený. Mal by si naštudovať, čo ho môže stretnúť, aké sú v danej krajine kultúrne zvyky, aké obmedzenia a rešpektovať obyvateľov. Aj tak si ale myslím, že vás na prvýkrát v Afrike prekvapí takmer všetko. Treba mať neustále otvorené oči a učiť sa. Veľmi záleží od navštívenej krajiny, Afrika je obrovská a napriek tomu, že sa nám to nezdá, veľmi rôznorodá.
 

Ja som si splnila svoj veľký sen o Afrike vo svojich 29 rokoch

 
Ako bezdetná som bola v Ghane veľkou raritou a miestne ženy to nevedeli pochopiť. V našom dome bývala aj tehotná žena. Automaticky som sa jej spýtala, kedy má termín. Začala sa smiať. Vraj vtedy, keď porodí! Čudovala sa, či naši doktori vedia presne, kedy sa dieťa narodí. Hovorím, že nie úplne presne, v tom má pravdu. O dva roky neskôr, keď už som bola doma, mi pípla smska: "Porodila som znova. Asi pred týždňom." Príde mi to ako nádherná ukážka našej rozdielnosti. U nás, keď žena porodí, už hodinku na to posiela miery, údaje, presnú hodinu pôrodu a na Facebooku sú prvé fotky malého človiečika. Nedovolím si hodnotiť, ktorý prístup je lepší, iba to krásne ukazuje, aké iné životy žijeme.

Ghančania milujú svoju filmovú tvorbu inšpirovanú Nollywoodom (nigérijské filmy). Cestovala som autobusom 13 hodín z hlavného mesta Accra do severoghanského Tamale. Po ceste sa púšťali nollywoodske filmy, a to veľmi nahlas, takže sa nedalo ich nesledovať. Celý autobus sa smial na vtipnej poznámke hlavnej postavy, že sa chlapíkovi ušla najškaredšia žena z dediny. Náš humor je iný, nepochopila som to. Naopak som sa smiala na celý autobus, keď som videla amatérsky nakreslené blesky z očí šamana. Vtedy sa na mňa otočili všetci cestujúci, že som nenormálna a ruším tú napätú a dramatickú chvíľu!

Aj moja skúsenosť s lekárom v nemocnici bola zvláštna

 
Prišla som tam s teplotou, nech mi spravia test na maláriu. Lekárovi som hneď na začiatku opísala všetky symptómy a on rozhovor otočil na osobné otázky. Odkiaľ som, či som vydatá a mám deti, kde pracujem, či mu neprídem pomôcť s počítačom k nemu domov. Rozprával mi, že on vie po rusky, lebo študoval v Bielorusku. Nič o mojej diagnóze, testoch, jednoducho ma neliečil. Bola som dosť unavená a znechutene som sa posťažovala môjmu kamarátovi Ghančanovi, ktorý ma čakal v čakárni. Prekvapený pozeral na moju nevôľu a hovorí - ale veď on sa k tebe správal zdvorilo a úctivo tým, že prejavil o teba záujem, no nie ako o ženu, ale ako o pacienta. Tak to som bola riadne prekvapená zase ja, aký je ten svet odlišný.
 
A práve preto sa vieme od seba veľa naučiť. Iný pohľad na život - to je to, čo dá Afrika tým, ktorí si ju pustia k telu. A je jedno, či sem prídete pomáhať, učiť sa niektorému umeniu, pôjdete na safari alebo trek, či len tak navštíviť kamarátov alebo okúpať sa v mori. Ako Siska, ktorá sem zašla na dovolenku a užívala si každodenný život v Mozambiku. Hela, ktorá išla v Tanzánii na trek, na safari do národného parku a užiť si pláže na Zanzibare. Ochutnala rôzne tanzánske pivá a vie poradiť, ktoré z nich je najlepšie. Kilimandžáro bez obligátneho zahalenia v hmle sa jej odmenilo nádherným výhľadom z lietadla. Anička pracovala v odľahlej dedinke v Burundi, kde spolu s kamarátkami zriadili knižnicu s internetom a pomáhajú tak miestnym so vzdelaním. Veronika išla do Ghany naučiť sa od miestnych tradičné postupy pri tvorbe keramiky, ktorej sa venuje aj doma. Bola navštíviť aj náš sirotinec, ktorý roky podporujeme. Dievčatá si budete môcť vypočuť na cestovateľskom večere Cestami necestami už v stredu 22. apríla na Deň Zeme v bratislavskej Hlave 22. Príďte si vychutnať ich krásne fotografie, započúvať sa do úžasných príbehov z rôznych kútov Afriky a opýtať sa ich, ako zvládajú tieto krehké dámy drsnú Afriku. OZ Cestou necestou odštartuje sériu pravidelných večerov Cestami necestami práve témou Cestovateľky v Afrike.
 
Viac info na: http://www.cestounecestou.sk/cestami-necestami-1-cestovatelky-v-afrike.php a https://www.facebook.com/events/418275778332999/